Josef Mengele,

prezývaný ako "Anjel smrti" pôsobil v Osvienčime od mája roku 1943. Bol hlavným profesorom vo výskume na luďoch a genetických mutačných pokusov. Avšak nebol, ako sa mnohí omylom domnievajú, najvyšším doktorom celého komplexu Auschwitzu. Zvyčajne pôsobil v doktorskej delegácii, ktorá kontrolovala a selektovala prichádzajúcich väzňov. Delila ich na tých, ktorí boli vhodní na prácu a experimenty a tých, ktorých okamžite posielali do plynovej komory, kde išlo hlavne o starších ľudí, kojencov a tehotné ženy. Vykonával brutálne experimenty bez anestetík na židovských a rómskych väzňoch. Skoro všetky Mengeleove experimenty mali pochybnú vedeckú hodnotu, ktorá ignorovala nedostatok zvolených etník, zahŕňala pokusy na zmenu farby dúhovky pomocou vstreknutia chemikálií priamo do detských očí, rôzne amputácie a ďalšie brutálne chirurgické zásahy, často bez použitia anestetík. Najmenej raz sa pokúsil umelo spojiť dvojčatá zošitím ich tepien dohromady. Do januára 1945, dozeral na selekcie a bol posadnutý genetickým výskumom dvojčiat. Do svojho denníku si vraj poznamenal, že pokiaľ svet neprijme jeho rozmnožovací program, aký vyvinul v Osvienčime, "ľudstvo zhynie, a to aj bez vojen“.